Bratislava 11. júna 2025 – Biometánový sektor na Slovensku krok po kroku napreduje a panuje v ňom mierny optimizmus. Naďalej však čelí viacerým výzvam, medzi ktoré patrí neistota investorov z dôvodu chýbajúcej prevádzkovej podpory, budovanie prípojok, prieťahy v konaniach, administratívna náročnosť schvaľovacích procesov či odpor časti verejnosti voči budovaniu nových biometánových staníc. Takéto názory prezentovali odborníci zo sektora, verejnej správy a bankovníctva v panelovej diskusii na konferencii SPNZ “Podpora biometánu na Slovensku”.
Začiatkom apríla bola schválená aktualizácia strategického dokumentu Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NECP) na 2021-2030, pripomenul na úvod Juraj Novák, riaditeľ odboru energetickej a surovinovej politiky na Ministerstve hospodárstva SR. Vypracovanie vychádzalo najmä z potreby zvýšenia ambície v oblasti klimatických cieľov a ide o zásadný dokument ovplyvňujúci aj sektor biometánu. V pláne je nastavený cieľ výroby biometánu 200 mil. m3 ročne s možnosťou jej zvýšenia na 300 mil. do roku 2030. Z opatrení, ktoré majú sektoru pomôcť, zástupca MH vyzdvihol preskúmanie efektívnej prevádzkovej podpory výroby biometánu s cieľom podporiť dlhodobejšiu stabilitu výrobcov v oblasti dopytu, prípadne cenového vývoja tohto paliva.
Konferencia SPNZ / LinkedIn SPNZ SGOA
Poukázal tiež na riziká, ktorým môže Slovensko čeliť pri zabezpečovaní dodávok energií vrátane zemného plynu po plánovanom odchode EÚ od ruských zdrojov a súčasne zvýšenom dopyte po plyne z krajín, ktoré ním chcú nahradiť uhlie vo svojom mixe. Dostupnosť plynu a jeho zabezpečenie budú náročnejšie, čo prinesie aj vyššie náklady. „To všetko berieme ako neistoty vo vzťahu k budúcim dodávkam zemného plynu,“ konštatoval zástupca MH s tým, že ide o príležitosť pre podporu biometánu a správne nastavenie prostredia pre výrobcov, ktorí ho chcú vyrábať.
Pripomenul aj Plán obnovy a odolnosti (POO), ktorý podporil rekonštrukciu bioplynových staníc (BPS), resp. ich transformáciu na biometánové (BMS). MH vníma problémy spojené s touto podporou a snaží sa zabezpečiť, aby zmluvne dohodnutá podpora ďalej trvala a aby ciele z POO vo vzťahu k rekonštrukciám BPS boli naplnené, dodal Novák.
Potenciál BPS
Bioplynové stanice majú najväčší potenciál na výrobu biometánu, vyhlásil šéf Slovenskej bioplynovej asociácie (SBA) Vladimír Šošovička. Postupne im končí prevádzková podpora v podobe doplatku pre elektrickú energiu na 15 rokov stanovená zákonom č.309 o OZE, posledná vyprší v roku 2028.
Konferencia SPNZ / SBA
Historicky chýbala indexácia, teda zohľadnenie palivových nákladov do roku 2023, čo viedlo k zlej kondícii BPS. „Našťastie sa indexácia zrealizovala a vnímame to tak, že viacero zavretých BPS sa oživilo a vzniká potenciál na ich transformáciu,“ poznamenal Šošovička.
S ďalším predĺžením podpory doplatkom pre OZE sa podľa neho nepočíta (okrem KVET). Cieľom je využiť bioplyn vyrobený v BPS tam, kde sa dá maximalizovať využitie energie. To znamená, že čistá výroba elektriny z bioplynu bez využitia tepla nemá veľký potenciál.
Šéf SBA spomenul aj podporu z POO na modernizáciu BPS (elektrina) s podmienkou predĺženia životnosti minimálne do 2031. „Motivácia je z môjho pohľadu v tom, aby sme vytvorili priestor pre BPS na to, aby sa transformovali,“ konštatoval s tým, že BPS majú niekoľko rokov, aby sa rozhodli pre biometán alebo si nastavili trajektóriu. „Nebudú ani ekonomické dôvody, aby ostali pri výrobe elektriny, takže BPS budú nútené transformovať sa,“ dodal a poukázal aj na problém súbehu investičnej a prevádzkovej podpory a súvisiace krátenie doplatku pre BPS s podporou z POO.
Motiváciou k prechodu BPS na biometán sú aj ciele stanovené v NECP. POO podporil 10 transformačných projektov, šesť z nich je v realizácii (1 STL, zvyšné VTL), 1 vo Veľkých Bierovciach bol úspešne ukončený, tri sa podľa informácií SBA z rôznych dôvodov realizovať nebudú.
Za veľký problém označil Šošovička budovanie VTL prípojok, najmä v súvislosti s majetkoprávnym vysporiadaním pozemkov. „Vyriešilo sa najmä to, že prípojky vieme stavať v mene SPP – distribúcia, čo je obrovský rozdiel oproti tomu, keby sme to mali stavať cez cudzie pozemky, čo ani nevieme spraviť vo vlastnom mene,“ poznamenal šéf SBA. Pozitívnou zmenou podľa neho tiež je, že moment ukončenia projektu pôvodne viazaný na majetkoprávne vysporiadanie, je teraz naviazaný na dosiahnuteľný míľnik v podobe ukončenia funkčnej skúšky, až následne sa rieši majetkoprávne vysporiadanie. Podarilo sa tiež posunúť termín ukončenia projektov podporených z POO z 03/2026 na 06/2026.
Za hlavnú výzvu transformácie BMS Šošovička považuje otázku ceny biometánu. „Ťažko sa stavia biznis plán, keď viete odhadnúť náklady, ale výnosy sa veľmi ťažko odhadujú,“ poznamenal s poukázaním na obrovskú volatilitu cien v Nemecku, kam smeruje 90 % záruk pôvodu. Aktuálne cena záruky plus komodity je 8,2 centu za kWh, resp. 82 €/MWh. Pre odpadové BMS je to teda 82 €, pre stanice vyrábajúce z maštaľného hnoja 100 €. Stabilita BMS si z dôvodu uvedenej volatility a tým neistoty bude vyžadovať aj funkčnú prevádzkovú podporu BMS na rozumné obdobie pre rozbeh trhu, zdôraznil Šošovička.
Ďalšími výzvami sú financovateľnosť a preukázanie ziskovosti pre banky, využívanie bioCO2 z výroby biometánu ako kľúčovej časti z ceny záruky pôvodu, osud BPS nevhodných na transformáciu či to, kde bude končiť slovenský biometán.
Pokiaľ ide o pripojiteľnosť nových zdrojov, na základe informácií od SPP – distribúcia šéf SBA uviedol, že 100 zo 130 zdrojov je pripojiteľných na VTL. „Z tohto pohľadu tu potenciál pre biometán je,“ dodal.
Július Roth zo spoločnosti SPP – distribúcia tiež zaradil medzi prekážky rozvoja biometánu na slovensku vysporiadanie vecných bremien pre prípojky BMS, kde sa však SPPD snaží investorom vychádzať v ústrety. Problémom sú podľa neho aj dlhšie trvajúce procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v závislosti od rozsahu projektov, či odpor dotknutej verejnosti v okolí bioplynových staníc.
Napredovanie malými krokmi
Hoci malými krokmi, ale sektor biometánu na Slovensku v posledných rokoch napreduje, konštatovala šéfka Asociácie biometánu Slovenska (ABMS) Patrícia Gašparcová. „Či už stanovením množstva vyprodukovaného biometánu alebo návratom, medzičasom poklesnutého, potenciálu bioplynových staníc,“ povedala a vyzdvihla v tejto súvislosti úlohu nových investorov, ktorí pracujú na revitalizácii BPS.
Gašparcová poukázala na absenciu podporných schém na výstavbu nových BMS prispievajúcich k zvýšeniu produkcie biometánu a dekarbonizácii krajiny. Inšpiráciu vidí aj v okolitých krajinách, ako sú Poľsko, Rakúsko či Česko. „Poľsko plánuje postaviť viac ako 100 BMS. Stanovilo výkupnú cenu cca 125 €/MWh. To je pre investorov krásne číslo,“ poznamenala šéfka ABMS, ktorá vyzdvihla aj otvorenie novej BMS vo Veľkých Bierovciach.
Cestou transformácie na výrobu biometánu by sa podľa nej mala vydať väčšina bioplyniek. „Je to jediná možnosť na využitie stanice 24 hodín denne, 365 dní v roku, pričom výsledkom je produkcia vzácneho plynu schopného nahradiť zemný plyn,“ dodala s tým, že sa takto znižuje potreba dovozu zemného plynu.
Gašparcová pripomenula aj ďalšie pozitíva BMS v podobe využitia odpadov na výrobu biometánu či digestátu či separátu ako hnojív pri revitalizácii pôdy.
Dôležitosť osvety
Martin Meliš, konateľ spoločnosti Bioplyn Bierovce, ktorá prevádzkuje spomínanú novootvorenú BMS, nastolil aj tému (ne)podpory biometánových staníc zo strany verejnosti, ktorá ich často vníma ako „strašiaka“ a hrozbu pre obce, napr. pre riziko zvýšeného zápachu a ďalšie environmentálne komplikácie. Vie si predstaviť pomoc zo strany MH či štátu. „Keby štát povedal, že správne prevádzkované BPS životnému neškodia, ale naopak, zlepšujú ho, určite by sa znížilo množstvo petícií za zastavenie transformácie a rozširovania BPS,“ zdôraznil a pripomenul úlohu staníc pri spracovaní odpadu.
Biometánová stanica Veľké Bierovce
Úlohu osvety vidí aj vo vysvetľovaní, ktorý odpad by mal smerovať do BPS a ktorý do kompostovania, aby nedochádzalo k tomu, že bioplynkám je ponúkaný odpad s nízkou energetickou hodnotou (napr. tráva) a naopak, kompostuje sa kuchynský odpad, vhodný na zúžitkovanie v bioplynkách.
Meliš vidí v slovenskom biometánovom sektore posun vpred a viacerí majitelia BPS podľa neho majú záujem ísť do biometánu, ktorý ho vnímajú ako príležitosť aj jedinú možnosť, ako zachrániť pri živote BPS.
Pohľad banky
Dlhoročná absencia indexácie doplatku pre BPS prispela k tomu, že banky sa z tohto sektora stiahli, poznamenal Martin Šimun z VÚB, ktorá sa podieľala na financovaní Veľkých Bieroviec. Tento projekt, spolu s impulzom z POO znamenal pre VÚB začiatok novej éry pri financovaní BPS a BMS.
Banka si musela nanovo interne vybudovať kompetencie, potvrdiť si trh, dostatok materiálov, schopnosť výrobcov umiestniť na trhu biometán, ako aj záruky pôvodu, ideálne pri dlhodobých kontraktoch. Šimun poukázal aj na poziciovanie VÚB ako zelenej banky, ktorá z celého korporátneho portfólia realizuje viac ako 20 % zelených, resp. cirkulárnych projektov. „Preto sme mali záujem využiť impulz na transformáciu BPS na BMS,“ dodal zástupca banky s tým, že okrem impulzu z POO pomohol aj dobiehajúci doplatok pre BPS.
S pomocou Európskej investičnej banky dokáže VÚB poskytnúť aj zvýhodnené financovanie pre biometánové projekty. Príklad Bieroviec a ďalších projektov môže podľa neho naštartovať aj iné banky pri financovaní BMS, najmä ak sa presvedčia, že existuje trh a biometánky sú financovateľné.
Dostatok surovín?
Dôležitým faktorom riadneho fungovania BPS a BMS je plynulý prísun dostatočného množstva vstupných surovín, preto je na mieste otázka, či ich je naozaj dosť aj pri očakávaní zvýšenia počtu BMS. „Prevádzkujem štyri bioplynové stanice. Ani na jednej z nich nemáme zásadný problém so surovinami ani s vývozom (digestátu či separátu). Je to vždy otázka ekonomiky,“ zdôraznil Meliš. Pri pôvodne nastavenej cene 134 €/MWh elektrickej energie podľa neho problémy so surovinami boli, pretože nešlo o konkurenčnú cenu za obstaranie surovín do BPS. Navyše, aj odpad, ktorý síce môže mať na vstupe zápornú cenu, spôsobuje náklady potrebné na jeho spracovanie, separovanie, odvoz či hygienizáciu. „Takže ani pri odpade sa nedá hovoriť, že by to pri 134 € vychádzalo,“ poznamenal Meliš.
Pri dnešných cenách je však nákup surovín pri cielene pestovaných surovinách konkurencieschopný oproti ostatným poľnohospodárskym aktivitám a pri odpadoch sa dá investovať do odpadárskych liniek a prevádzkovať ich, dodal. „Je tu oveľa väčší potenciál BPS ako momentálne využívaných do 50,“ uviedol Meliš, ktorý v tejto súvislosti poukázal na širokú škálu a dostatok dostupného materiálu, ako sú nedožerky, hnoj, hnojovica, kurací trus či odpady z potravinárskeho priemyslu.
Július Roth si myslí, že výroba bioplynu a biometánu z poľnohospodárskych zvyškov je ušľachtilejší spôsob využitia biomasy v porovnaní s kompostovaním. “Jednak získame biometán, ktorý je zrejme najflexibilnejší zdroj obnoviteľnej energie v súčasnosti a taktiež digestát, ktorý sa využije v poľnohospodárstve,” vysvetlil.
Podľa Gašparcovej je súčasný počet bioplyniek je adekvátny rozsahu poľnohospodárskej, rastlinnej alebo živočíšnej, výroby. Navyše, stále viac využívajú odpady, keďže značná časť obyvateľstva odpad triedi a separuje jeho biologicky rozložiteľnú časť, ktorá potom smeruje do kompostární alebo bioplyniek. Spracovanie tohto odpadu pri výrobe biometánu považuje za správnejšie, než jeho spaľovanie v spaľovniach. Aj na základe vyjadrení zberných firiem je šéfka ABMS presvedčená, že pokiaľ ide o suroviny, potenciál je omnoho väčší, ako si vieme predstaviť.
Šošovička pripomenul, že historicky BPS vznikali v blízkosti poľnohospodárskych družstiev, boli schopné dopestovať si zdroj vstupnej suroviny, mali odpady zo živočísnej výroby a na priľahlých poliach vedeli aplikovať digestát.
Problémy mali najmä BPS, ktoré vznikli na zelenej lúke, bez vzťahu s prostredím. Boli postavené na energetické suroviny a naviazané primárne na cenu kukurice a je rast im spôsobil ťažkosti. „Vstupné suroviny sú, otázka je ich cena,“ uviedol šéf SBA, podľa ktorého množstvo BPS stále funguje na energetické plodiny, hoci trendom je spracovanie odpadov a vedľajších produktov živočíšnej výroby.
Z hľadiska produkcie biometánu si treba uvedomiť, že najvyššiu cenu (cca 100 €) má biometán vyrobený z maštaľného hnoja vďaka zápornej emisnej stope, keďže hnoj uložený na poli by predstavoval zdroj úniku metánu. „Biometán vyrobený z kukurice má cenu komodity (aktuálne cca 36 € + malú prémiu,“ konštatoval Šošovička, podľa ktorého výroba z kukurice nemá ekonomické rácio, a aj celé smerovanie EÚ tlačí sektor do odpadov.
Šéf SBA tiež pripomenul, že digestát stále nie je považovaný za náhradu hnoja, preto musia poľnohospodári v istých intervaloch využívať práve biologický materiál na hnojenie. Tým uberajú zo suroviny, ktorú by BPS mohli najprv energeticky využiť a následne využiť digestát ako hnojivo.
Plán obnovy
Panelisti sa vyjadrili aj k podpore sektora z POO. “Pozitívne vnímame výzvu z POO na investičnú podporu, ktorá jednoznačne naštartovala záujem o konverzie bioplynových staníc,” uviedol Roth s tým, že zo strednodobého hľadiska by bolo vhodné podporiť využitie biometánu produkovaného v SR v systémoch CZT pre výrobu tepla/chladu pre domácnosti.
„Je to výborný nástroj. Rozvoj biometánu by bol niekde inde, keby sa spustila nejaká ďalšia výzva, čo je podľa mňa veľmi dôležité,“ poznamenal na margo podpory z POO Meliš. Problémom v prípade jeho projektu je ukončovacia formulka, ktorá hovorí, že ukončenie tohto projektu nastane v deň odovzdania VTL prípojky do majetku SPPD. Keďže prípojka vedie po pozemkoch spravovaných urbárom, táto skutočnosť nenastane nikdy, vysvetlil Meliš, ktorá nevylúčil možnosť vrátenia príspevku z POO, ak by sa túto situáciu nepodarilo vyriešiť.
Firme hrozí, že príde o podporu z POO aj pre nedodržanie stanoveného harmonogramu spustenia prevádzky BMS. “Chápem, že verejné obstarávanie je vážna vec a všetko musí byť v zmysle zákona. Ale ani tunel Višňové nedodržal harmonogram a stále sa stavia. My sme posunutí o dva mesiace a naozaj s tým je veľký problém,” poznamenal Meliš s tým, že proces je administratívne náročný a pripraviť presné podklady a harmonogram bolo veľmi zložité, zvlášť keď išlo prvú firmu, ktorá dostala podporu z POO.
Vladimír Šošovička upozornil na problémy v stavebných konaniach, najmä ich neúmerné predlžovanie, čomu nepomohla ani zmena stavebného zákona a s ňou súvisiace rozličné výklady zo strany úradov, ktoré nevedia, podľa ktorej verzie zákona postupovať.
Budúcnosť
Pokiaľ ide o budúcnosť biometánu na Slovensku, šéf SBA považuje za dôležité, aby bolo jasné smerovanie nielen Slovenska, ale aj EÚ. “Čo chceme dosiahnuť na Slovensku. A nielen zajtra, trajektória by mala byť na dlhšie obdobie, 5 – 10 rokov,” zdôraznil s tým, že najväčší problém predstavuje otázka prevádzkovej podpory. “Bez jasnej návratnosti sa investori budú ťažko rozhodovať, či nastúpia do týchto projektov,” povedal Šošovička. Dodal, že napriek všetkým problémom je v sektore cítiť mierny optimizmus, o čom svedčí práve revitalizácia starších, odstavených bioplyniek, o ktorú sa snažia noví investori so záujmom o ich transformáciu na BMS..
Roth vníma biometán ako mimoriadne flexibilný zdroj OZE, ktorý nájde využitie všade tam, kde sa používa v súčasnosti zemný plyn (teplárenstvo, plynová mobilita, individuálne vykurovanie, priemyselné procesy, vrátane výroby vodíka).
Naznačil aj možnosti ďalšieho rozvoja slovenského biometánového sektora. “S vysokou pravdepodobnosťou pripojíme tento rok ďalšie tri BMS v Jatove (okr. Nové Zámky), Kamenici nad Cirochou (okr. Humenné) a v Novej Vsi nad Žitavou (okr. Zlaté Moravce),” uzavrel Július Roth.
Zdroj: Slovgas
