Plánované zmeny výpočtu platby za odchýlky, ktoré plánuje do konca leta zaviesť do praxe Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), zastavia investície do technológií, ktoré v iných krajinách pomáhajú znižovať koncovú cenu elektriny. Podľa SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky sú práve poplatky dôvod, prečo napriek významnému podielu elektriny z jadrových zdrojov platia slovenské firmy jedny z najvyšších cien elektriny v Európe. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy pripomína, že priamo zo strany ministerstva hospodárstva na nedávnom rokovaní so zástupcami generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku, podnikateľskými a priemyselnými zväzmi zaznelo, že vysoké ceny energií sú najväčším problémom slovenského priemyslu. Napriek tomu ÚRSO navrhuje opatrenie, ktoré ich ešte zvyšuje – bez diskusie, bez predložených analýz. Vyvoláva to dojem skrytej konsolidácie. Firmy zaplatia viac, aby štát získal dodatočné príjmy. APZD a SAPI upozorňujú, že ide o ďalší krok, ktorý opätovne zhoršuje pozíciu slovenského priemyslu v medzinárodnej konkurencii.
Kým ceny elektriny pre domácnosti štát tlmí, firmy platia plné ceny a tie neustále rastú. Napríklad priemyselní odberatelia s odberom nad 150 gigawatthodín mali v roku 2024 po Írsku a Maďarsku vôbec tretiu najvyššiu cenu elektriny v Európe. „Ako je to možné, ak máme výrobu elektriny postavenú dominantne na jadrových zdrojoch, ktoré aj podľa vlády patria k tým najlacnejším? Dôvodom sú rôzne poplatky, ktoré sa tu zavádzajú a zvyšujú bez diskusie o ich opodstatnenosti. Aj k tomuto návrhu platieb za odchýlky už štandardne ÚRSO nepredložilo žiadnu analýzu, iba počas leta oznámilo, že ich zmení,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI. Ako dodáva, nielen pre výrobcov elektriny, obchodníkov, ale aj pre odberateľov energií vrátane priemyslu sú zmeny v poplatkoch takou čiernou dierou, do ktorej nikto nevidí.
Aj minulý rok pri návrhu na zvýšenie poplatku za tzv. prístup do siete o vysoko neštandardných 233 % nepredložil ÚRSO odbornej verejnosti žiadne prepočty, ktoré by ho zdôvodňovali. Hoci tu napokon došlo k navýšeniu „len“ o 33 %, aj tento poplatok zásadne predražuje elektrinu vyrobenú na Slovensku. „Aj tu je na mieste otázka, ako z čoho vychádzal pôvodný návrh, ale aj finálne schválené zvýšenie, ak napokon na pokrytie vraj existujúcich nákladov stačilo tento poplatok zvýšiť len o tretinu namiesto viac trojnásobku,“ upozorňuje J. Karaba.
Drahé energie = menej pracovných miest
ÚRSO sa aj pri aktuálnom návrhu na zmenu poplatkov v rámci služieb flexibility podľa J. Karabu spolieha na to, že ide prevažne o technickú a pre verejnosť zložitú tému. Výzvy na odbornú diskusiu, podloženú dátami a analýzami, prekrýva regulačný úrad vyhláseniami o boji so „špekulantami na trhu“, respektíve prísľubmi nižších cien pre domácnosti. „Nízke ceny domácnosti určite ocenia, ak ich však budú mať z čoho platiť. Firmy aj kvôli nákladom na energie netvoria nové pracovné miesta, mnohé ich naopak rušia, alebo nemajú priestor na zvyšovanie miezd zamestnancov,“ dodáva J. Karaba.
Zhoršujúcu sa pozíciu slovenského priemyslu z pohľadu nákladov na energie potvrdzujú aj členovia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorá združuje napríklad automobilky, hutnícky či strojársky priemysel. „Náklady na energie sú aj po doznení energetickej krízy z rokov 2022-2023 jednou z veľkých bariér pre tvorbu nových pracovných miest na Slovensku. Drahé energie totiž predražujú výrobu tovarov na Slovensku, takže je mimoriadne náročné konkurovať výrobcom nielen z Ázie, ale aj z členských štátov EÚ,“ upozorňuje generálny sekretár APZD Andrej Lasz.
Ďalšie zvyšovanie nákladov cez novonavrhované poplatky len prehlbuje túto konkurenčnú nevýhodu. „Veľké podniky v sektore automotive, ktoré vďaka miestnej výrobe vytvárajú kvalitné pracovné miesta, platia dane na Slovensku a prispievajú tak k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dostávajú do čoraz náročnejšej konkurenčnej situácie. Táto nevýhoda sa prejavuje nielen v rámci globálneho trhu, ale aj v porovnaní s ich sesterskými závodmi v zahraničí. Napríklad ceny elektriny v Rakúsku boli za posledný rok a pol v priemere o 18 % nižšie ako na Slovensku. Ak sa tento rozdiel ešte prehĺbi, máme opodstatnené obavy, že výroba sa začne zo Slovenska presúvať do iných krajín,“ dopĺňa A. Lasz.
Návrh ÚRSO navyše vyvoláva pochybnosti o súlade s článkom 55 Nariadenia Európskej únie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave, čo môže viesť k súdnym sporom a právnej neistote, ktorá nikomu neprospeje.
ÚRSO bráni poklesu cien
Aktuálne navrhované zmeny týkajúce sa poskytovania tzv. služieb flexibility podľa SAPI nezasiahnu iba priemysel, ale cez zastavenie investícií do inovatívnych technológií (napr. batériových úložísk) na Slovensku aj domácnosti. Riadiť si spotrebu a využívať batérie na ukladanie elektriny v časoch, kedy je lacná, je totiž cesta ako pomôcť sieti, čo znižuje koncovú cenu elektriny. „Faktom je, že krajiny, ktoré na rozdiel od Slovenska podporujú rozvoj využívania moderných energetických riešení a obnoviteľných zdrojov energie, majú nižšie ceny elektriny aj pre priemysel,“ upozorňuje J. Karaba.
Podľa SAPI by aj preto vláda mala venovať viac pozornosti tomu, ako ÚRSO pristupuje k tvorbe cien elektriny. Zásadný pokles cien komodity, teda elektriny, na burzách sa totiž v najbližších rokoch nedá očakávať. „Reálny priestor je len v poplatkoch, ktoré sú súčasťou koncovej ceny. To je aj kľúčový spôsob, ako vytvoriť priestor pre investície do moderných technológií, vrátane batériových úložísk a zelených zdrojov, ktoré všade v Európe pomáhajú bojovať s vysokými cenami energií,“ uzatvára J. Karaba.
Zdroj: APZD
