Význam vápnenia pôdy pri aplikácii hnojovice a digestátu

Vápnenie pôdy je dôležitou poľnohospodárskou praxou, ktorá sa etablovala už v 90. rokoch, najmä v krajinách ako Nemecko, Francúzsko a Švajčiarsko. Neskôr, v rokoch 2007 až 2009, sa vápnenia začali používať aj na pôdach, kde sa aplikoval digestát z bioplynových staníc (BPS), čím sa ešte viac zdôraznila jeho potreba pri udržiavaní zdravej pôdnej štruktúry.

Nutričná hodnota hnojovice a digestátu

Hnojovica a digestát sú dôležitými zdrojmi živín pre poľnohospodárske plodiny. Obsahujú vysoké množstvo dusíka a draslíka, ktoré sú nevyhnutné pre rast rastlín. Napríklad 50 m³ hnojovice hovädzieho dobytka môže obsahovať až 60 – 70 kg dusíka, pričom digestát môže obsahovať až 130 – 140 kg. Tieto živiny však s dlhodobým používaním prichádzajú s vedľajšími účinkami, ako je okysľovanie pôdy a zhoršovanie jej fyzikálnych vlastností, ktoré sú spôsobené hlavne transformáciou amoniakálneho dusíka a vysokým podielom rozpustného draslíka.

Vápno na poli / Zdroj: Pixabay

Negatívne dôsledky aplikácie hnojovice a digestátu

Pri aplikácii hnojovice dochádza k zvýšeniu kyslosti pôdy v dôsledku nitrifikácie amoniakálneho dusíka. Tento proces uvoľňuje kyseliny, ktoré musia byť neutralizované zásobami vápnika v pôde. Priemerná hektárová dávka 25 – 30 m³ hnojovice spotrebuje takmer 100 kg čistého vápnika (CaO) na neutralizáciu týchto kyselín. Hoci pH hnojovice a digestátu je spočiatku relatívne neutrálne, kyslosť pôdy sa výrazne zvyšuje už po 48 hodinách po aplikácii.

Ďalším problémom je neúmerne vysoký podiel rozpustného draslíka v digestáte, ktorý narúša pôdnu štruktúru, spôsobuje utužovanie pôdy a znižuje počet makropórov. Tieto procesy vedú k tvorbe pôdnych prísuškov a zhoršovaniu fyzikálnych vlastností pôdy, čo má negatívny vplyv na úrodnosť.

Dôležitosť pravidelného vápnenia

Dlhodobá aplikácia hnojovice a digestátu môže výrazne narušiť chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy. Na kompenzáciu týchto negatívnych dôsledkov je možné využiť pravidelné vápnenie, ktoré pomáha neutralizovať kyseliny, zlepšovať pôdnu štruktúru a podporovať mikrobiologickú aktivitu. Vápnenie tiež pomáha obnoviť obsah vápnika v pôde na úroveň 75 – 80 % a horčíka na max. 10 – 15 %.

Význam vápnenia má zvláštnu úlohu  v podpore mikrobiologickej aktivity pôdy, ktorá je často narušená vysokou koncentráciou solí v dôsledku prítomnosti katiónov, ako sú K+ a NH4+. V neposlednom rade dochádza pri dlhodobej aplikácii digestátu k degradácii pôdneho humusu. Keďže samotný uhlík (C) je v procese prevádzky bioplynovej stanice spotrebovaný v podobe metánu (CH4), jeho obsah ako stavebnej látky/živiny je v digestáte veľmi nízky – čo má negatívny vplyv na tvorbu humusu.

Stabilizácia a obohacovanie hnojovice a digestátu vápennými materiálmi

Aby sa znížili negatívne dopady aplikácie hnojovice a digestátu na pôdnu štruktúru, farmári začali využívať techniky obohacovania týchto materiálov vápnom. Vysoká jemnosť mletia vápenca vytvára v suspenzii veľkú kontaktnú plochu a dokonalý rozptyl. Vápenec pôsobí v hnojovici/digestáte ako tzv. migrátor – nosič, ktorý poskytuje pre baktérie plochu na kolonizáciu a množenie.  Vápenec, vďaka svojej vysokej jemnosti mletia, vytvára veľkú kontaktnú plochu, čo umožňuje lepší rozptyl a zlepšuje biologické vlastnosti týchto materiálov.Množstvo 1 gram jemne mletého vápenca má kontaktný povrch viac ako 5 000 cm2, čo je po prepočte viac ako 500 miliárd mikrometrov štvorcových (poznámka: mletie materiálu = zväčšovanie jeho kontaktnej plochy)

Výhody nafúkania jemne mletého vápenca

Nafúkanie jemne mletého vápenca do hnojovice alebo digestátu prináša dva hlavné benefity. Prvým je zvýšenie biologickej aktivity digestátu, čo podporuje aeróbny rozklad a znižuje zápach. Druhým je zlepšenie tekutosti hnojovice, čo uľahčuje miešanie a aplikáciu, čím sa znižujú náklady na manipuláciu a čas potrebný na aplikáciu.

Na rozdiel od páleného vápna alebo hydrátu vápna, ktoré môžu zvýšiť pH na nebezpečne vysokú úroveň a spôsobiť straty dusíka, uhličitan vápenatý (CaCO3) poskytuje bezpečné zvýšenie pH a zlepšuje kvalitu pôdy bez rizika strát živín.

Služby vápnenia na Slovensku

Na Slovensku sú dostupné služby nafúkania jemne mletého vápenca do hnojovice a digestátu, ktoré sa vykonávajú pomocou špeciálneho vybavenia. Proces zahŕňa rozmixovanie krusty na povrchu a sedimentu na dne koncového skladu pomocou teleskopického miešadla s dosahom 30 – 35 metrov. Po dôkladnom premiešaní sa jemne mletý vápenec nafúkne do hnojovice alebo digestátu, čo zaručuje dokonalý rozptyl a homogénnu zmes.

Tento proces zlepšuje kvalitu aplikovanej hnojovice a digestátu, čím zvyšuje efektivitu poľnohospodárskych operácií a prispieva k udržaniu zdravej a úrodnej pôdy. Vápnenie sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou modernej poľnohospodárskej praxe, ktorá pomáha zabezpečiť dlhodobú produktivitu pôdy.

Zdroj: naše pole