Praha 30. júla 2025 – Česko má Akčný plán pre rozvoj biometánu v ČR do roku 2030. Zavádza prevádzkovú podporu jeho výroby, investičné stimuly aj opatrenia na zvýšenie dopytu, podporu vtláčania do plynárenskej siete, rozvoj infraštruktúry pre bioCNG a bioLNG, zavedenie systému záruk pôvodu a certifikácie udržateľnosti či dotačné programy pre nákup vozidiel. Plán počíta s vybudovaním minimálne 100 biometánových staníc do roku 2029 s výrobou vyše 491 miliónov normatívnych metrov kubických (Nm3) biometánu ročne. Na svojom webe o tom informovalo MŽP.
Praha / Pixabay
Plán, ktorý minulý týždeň predstavilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) spolu s rezortmi priemyslu a obchodu a poľnohospodárstva, nadväzuje na Národný energeticko-klimatický plán (NEKP) a počíta s postupným nárastom produkcie biometánu, najmä transformáciou cca polovice bioplynových staníc na biometánové. Podporuje ich transformáciu a uľahčenie pripojenia k plynárenskej sieti, uviedlo ministerstvo životného prostredia.
Dokument stanovuje konkrétny rámec pre rozvoj domácej výroby biometánu a jeho širšie využitie v energetike a doprave. Cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť, znížiť závislosť na dovoze fosílnych palív a prispieť k plneniu klimatických záväzkov ČR.
„Do roku 2029 by malo byť v ČR vybudovaných minimálne 100 biometánových staníc. Ročná výroba by mala presiahnuť 491 miliónov Nm3, čo významne prispeje k naplneniu cieľa 30,1% podielu obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie,“ uviedol minister životného prostredia Petr Hladík. Biometán môže nahradiť aj viac ako 10 % súčasnej spotreby zemného plynu. Stratégia rozvoja biometánu je súčasťou širšej transformácie českej energetiky smerom k nízkoemisným a obnoviteľným zdrojom, dodal.
Biometánové stanice podľa Hladíka pomáhajú nielen s energetickým využitím odpadu, ale tiež znižujú spotrebu dovážaného zemného plynu a zároveň prispievajú k potrebnému odchodu od uhlia. Biologické odpady a kaly z čistiarní odpadových vôd je možné ďalej využívať a vďaka týmto staniciam vzniká nová energia.
„Biometán je jednoznačne kľúčovým prvkom našej cesty k udržateľnej energetike, čistejšej doprave i poľnohospodárstvu. Nielenže pomáha znižovať emisie skleníkových plynov, ale tiež podporuje regionálnu ekonomiku. Obehové hospodárstvo má potenciál lepšie využívať domáce zdroje energie a zvyšuje energetickú nezávislosť aj bezpečnosť vidieka a celej Českej republiky,“ zdôraznil Hladík.
Podľa MŽP biometán vyrábaný z biologicky rozložiteľných odpadov, poľnohospodárskych zvyškov a ďalších obnoviteľných surovín, predstavuje významnú príležitosť pre ťažko dekarbonizovateľné sektory, ako sú ťažká nákladná doprava, vykurovanie alebo priemyselné procesy. Jeho využitie zároveň podporuje obehové hospodárstvo, rozvoj vidieka a tvorbu nových pracovných miest.
Podpora výroby aj minimálny podiel biometánu v doprave
Akčný plán nadväzuje na novelu zákona o podporovaných zdrojoch energie. Zavádza prevádzkovú podporu výroby biometánu, investičné stimuly aj opatrenia na zvýšenie dopytu, podporu vtlačenia do plynárenskej siete, rozvoj infraštruktúry pre bioCNG a bioLNG, zavedenie systému záruk pôvodu a certifikácie udržateľnosti či dotačné programy na nákup vozidiel.
Dodávatelia plynných pohonných hmôt budú novo povinní zaistiť minimálny podiel biometánu a ďalších obnoviteľných palív v doprave – od roku 2026 to bude 1,25 %, do roku 2030 potom 5,5 %. Z toho aspoň 1 % musí tvoriť obnoviteľný vodík alebo syntetické palivá, konkretizoval český rezort životného prostredia.
Ťažká doprava / Depositphotos
Plán rozvoja využitia obnoviteľného a odpadového tepla
Česko prijalo aj „Akčný plán rozvoja využitia nízkopotenciálneho obnoviteľného a odpadového tepla“, ktorý sa zameriava na jeho využitie v CZT, napríklad prostredníctvom veľkých tepelných čerpadiel, odpadového tepla z priemyselných procesov, čistiarní odpadových vôd alebo dátových centier.
Podporuje tiež rozvoj využívania geotermálnej energie. Využitie týchto zdrojov tepla môže hrať zásadnú úlohu v dekarbonizácii teplárenstva a znížiť závislosť ČR na dovoze fosílnych palív, prípadne aj potrebu vodíka a biomasy, uviedlo MŽP.
Nízkoteplotné zdroje môžu podľa neho do roku 2040 v sústavách zásobovania tepelnou energiou nahradiť až 35 % očakávanej budúcej dodávky tepla; v priemyselných procesoch 11 %. Tieto zmeny by mohli prispieť k úspore až 12 % všetkých emisií ČR v roku 2040.
Plán obsahuje súbor krokov, ktoré majú pomôcť prekonať ekonomické, administratívne i technické bariéry a podporiť rozvoj týchto čistých zdrojov tepla. Tie môžu postupne nahradiť uhlie, neskôr aj zemný plyn, a naplniť klimatické a energetické ciele Českej republiky, konštatuje MŽP.
Biometán, spoločne s geotermálnou energiou a nízkopotenciálnym a odpadovým teplom, tvorí podľa ministerstva pilier novej energetickej bezpečnosti Česka. Využíva odpadové suroviny, podporuje obehové hospodárstvo a prispieva k návratu živín do pôdy vo forme digestátu.
„Naším cieľom je, aby Česká republika bola do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Biometán a geotermálna energia sú domáce, obnoviteľné a stabilné zdroje, ktoré nám pomôžu tento cieľ naplniť a najmä znížiť našu závislosť na dovoze fosílnych palív. Sme zo zhruba 43 % závislí na dovoze plynu a ropy z krajín mimo Európy, ak budeme schopní vyrábať si energiu na našom území, zaistíme si tým energetickú bezpečnosť, ktorá je naozaj zásadná,“ uzavrel český minister životného prostredia Petr Hladík.
Zdroj: slovgas
